Defeza e Seguranca, Dezenvolvimento no Infrasturtura, Ekonomia, Geral, Justica, Politika

Taur Matan Ruak Hakarak Alkansa Objetivu 4 Iha OJE 2022 ho Montante Billiaun $ 1,675

Taur Matan Ruak Hakarak Alkansa Objetivu 4 Iha OJE 2022 ho Montante Billiaun $ 1,675

Smnewtl.com (01-12-21) – Oitavu governu konstitusional liderado Taur Matan Ruak define ona programa prioridade haat iha proposta Orsamentu Jeral Estadu (OJE) ba tinan fiscal 2022 hamutuk billiaun $ billiaun $1,675 ne’ebé hakarak atu alkansa objetivu ha’at iha tinan oin.

Primeiru-Ministru (PM), Taur Matan Ruak hatete, proposta OJE 2022 ne’ebé governu aprezenta bá PN, nu’udar kontinuidade husi komprimísiu polítiku governun nian bá sidadaun sira durante mandatu.

“Ami define ona ho loloos objetivu haat ne’ebé mak ami hakarak alkansa iha tinan oin ma. Primeiru: atu kombate pandemia ne’ebé kauza husi COVID-19. Segundu, atu proteje sidadaun sira. Terseiru, atu rekupera ekonomia no kria empregu. Kuartu, iha tinan 2022, haree hanesan tinan rekuperasaun ba pandemia COVID-19,” dehan PM Taur iha diskursu, bainhira aprezenta OJE 2022 iha Plenária PN, kuarta ne’e.

Nune’e mos, proposta OJE refere sei kompleta mós medida foun balun, liu-liu atu atribui apoiu social hodi hatán bá situasaun emerjénsia sira ne’ebé konbina ona ho medida exesionál bá empreza ki’ik, empreza médiu no inklui rekrutamentu bá membru F-FDTL hamutuk 1.200.

“Iha tinan 2022, ikusmai sei hala’o Sensu ba Populasaun, adi’a fali, tanba pandemia COVID-19, iha nesesidade atu aloka meius finanseiru sira ne’ebé nesesáriu ba kontinuasaun atividade importante ida-ne’e. Ikus liu, sei introdús Sistema Identifikasaun Úniku, Governu Konstitusionál VIII nia medida emblemátika seluk ida,” dehan PM.

OJE 2022 mós sei aloka bá medidas prinaipál sira  hanesan,atribuisaun ba subsídiu alimentasaun mensál nian ba funsionáriu públiku sira, ho kustu estimadu dolar milhaun 25.

“Subsídiu ida-ne’e ho natureza fó ai-han sira, ne’ebé sei permite ba benefisiáriu sira atu hamenus despeza ho akizisaun bá ai-han no konfesaun ba refeisaun sira, nune’e mós promove akizisaun ba produtu agríkola sira husi produtór nasionál sira, nune’e, insentiva hodi hasa’e produtividade setór agríkola nian,” tenik nia.

Programa seluk mak, atribuisaun bolsa da Mãe Jerasaun Foun, ho kustu estimativa ida dolar millaun 13. Subsídiu ne’e ho objetivu atu hamenus ki’ak, promosaun frekuénsia ba ensinu báziku obrigatóriu no asesu ba kuidadu saúde primáriu sira.

Kriasaun fundu ida atu hatán ba situasaun emerjénsia no dezastre naturál sira ho provizaun ida ba dolar milhaun 13. Kriasaun Fundu Investimentu ba Munisípiu Ataúro, ho provizaun dolar milhaun 13. Eleisaun Prezidensiál, ho kustu estimadu dolar milhaun 12.

Apoiu ba dezenvolvimentu Empreza Ki’ik no Média sira, ho kustu estimadu dolar milhaun 5. Akizisaun ba veíkulu no ekipamentu sira ba Bombeiru sira hodi hatán ba dezastre naturál sira, ho kustu estimadu dolar milhaun 3,9. Sensu ba Populasaun, ho kustu estimadu dolar milhaun 3,1.

Kriasaun Sistema Identifikasaun Úniku ida, ho kustu estimadu dolar milhaun 3. Saláriu ba militár foun 1.200 ne’ebé rekruta husi F-FDTL, ho kustu estimadu dolar milhaun 1,2.

Entre medida sira-seluk ne’ebé Governu aprova ona ho objetivu ba rasionalizasaun no kontensaun ba despeza sira jestaun Estadu nian, ne’ebé destaka mós atu implementa polítika foun ba veíkulu sira no esforsu reorganizasaun ba jestaun veíkulu sira Estadu nian, diploma ne’ebé foin lalais ne’e.(ant)


NOTISIA RELEVANTE


Komentariu

CITIZEN JOURNALISM
x
error: