Ekonomia, Geral, Politika, Social

Ró Berlin-Ramelau Nu’udar Prezenta Ida Bá Povu Oe-cusse ho Ataúro

Ró Berlin-Ramelau Nu’udar Prezenta Ida Bá Povu Oe-cusse ho Ataúro

Smnewstl.com 20-12-21 (Dili) – Primeiru-Ministru (PM), Taur Matan Ruak afirma, prezensa ró Berlin-Ramelau hanesan prezente natál no tinan foun bá povu Oe-cusse ho Ataúro, tanba kada tinan illa rua ne’e sempre hasoru problema kona-ba transporte marítima nian.

Xefe Governu hato’o lia hirak ne’e, hafoin halo inaugurasaun bá ró Berlin-Ramelau no mós halo hand over husi kompañia konstrusaun Damen no governu Alemaña (German) ne’ebé reprezenta husi ajénsia JIZ iha Timor-Leste.

“Projetu ida-ne’e sai hanesan prezenta boot ida bá populasaun Oe-cusse no Ataúro, maibé prezente boot ida mós bá populasaun Timor tomak, liu-liu iha altura ne’ebé ita-nia ró ida hakdasak hela iha ne’e, laiha posibilidade atu la’o,” dehan PM Taur, Segunda ne’e iha portu, Dili.

PM Taur preukupa ho kondisaun infraestrutura atu halo manutensaun bá ró sira ne’ebé to’o agora seidauk iha, tan ne’e tinan-tinan governu tenki gasta osan hodi bá halo manutesaun iha Indonézia.

Tan ne’e, PM Taur enkoraja ajénsia kooperasaun governu Alemaña nian iha Timor-Leste JIZ, atu kontinua hametin kooperasaun ho Timor-Leste, nune’e bele harii infraestrutura manutensaun ró iha Timor.

“Tanba ne’e hanesan Primeiru-Ministru, ha’u hakarak apela bá kooperasaun Alemaña, Timor-Leste disponível par halo parseria iha konstrusaun infraestruturas par manutensaun ró sira, agora númeru ró iha Timor aumenta, forsas armadas nian iha 2023 iha ró 4, 2 mai husi Austrália 2 sosa husi Xína,” dehan nia.

“Entaun ha’u apela par ké governu Alemaña rekonsidera ida-ne’e, sé bele reforsa parseria ida-ne’e iha área marítima kompleta ho infraestruturas manutensaun ró sira-nian, ha’u fi’ar nia kustu sei la liu ró sira-ne’ebé ita sosa, ou menus tan,” hatutan nia.

Sorin seluk, Prezidente Konsellu Administrasaun Autoridade Portuáriu Timor-Leste (APORTIL), Flávio Cardoso Neves hateten, semana ida-ne’e nia laran, ró Berlin-Ramelau hahú ona halo operasaun hodi tula pasajeirus Oe-cusse no Ataúro hodi pasa ferias iha natál no tinan foun ne’e.

Maibé, tiketi bá ró Berlin-Ramelau sei mantein ho presu ró Berlin Nakroma nian, kada pasajeiru bá Oe-cusse ho presu dólar $ 8 no Ataúro dólar $ 4, oráriu viajen seidauk determina, maibé posibilidade semana ida bele halo operasaun dala tolu.

“Semana ida ha’u organiza par aban bairua hanesan ne’e bele la’o, tike sei tuir nafatin tiket Nakroma nian, $ 8 dólar bá Oe-cusse $ 4 dólar bá Ataúro, oráriu ita haree nesessidade, sé barak semana ida bele bá dalarua no dala tolu, tanba tama iha eventu bá natál ho tinan foun ne’e pasti ema barak,” dehan Flávio.

Hatán bá preukupasaun PM Taur kona-ba manutensaun, Prezidente APORTIL ne’e rekuiñese, to’o oras ne’e, Timor-Leste seidauk iha kondisaun atu halo manutensaun bá ró iha Timor.

“Ha’u mós aseita, kuandu ró hotu tiha ona ne’e buat tolu, jere tripulantes, manutensaun ho operasaun, tolu ne’e tenki halo didi’ak atu bele garante ita-nia ró ne’e didi’ak, tanba preukupasaun ne’ebé ita hasoru ne’e mak manutensaun, tanba ita lakoi hanesan Primeiru-Ministru dehan, ita hasai osan boot bá manutensaun,” dehan nia.

Tan ne’e, APORTIL sei halo esforsu atu bele halo manutensaun bá ró sira iha Timor-Leste, nune’e evita bá halo manutensaun iha Indonézia ne’ebé gasta osan boot.

Entretantu, ho inaugurasaun ne’e, governu Timor-Leste konklui ona pagamentu 100% bá konstrusaun ró Berlin Ramelau ne’e.

Nune’e mós, governu Timor-Leste ho governu Alemaña asina akórdu ko-finansiál hodi hahú konstrusaun bá ró Berlin Ramelau iha tinan 2019, iha sidade Hubey Xína, no finaliza iha dia 31 Outubru 2021, lansamentu tun bá tasi iha Maiu 2021, no to’o iha Timor-Leste iha loron 10 fulan Dezembru 2021.

Projetu konstrusaun ró daruak Berlin-Ramelau ne’e halo iha Xina, ho largura metru 16, kaladu metru 3,3, komprimentu metro 67,3, altura metru 4,8 no sei atinje velosidade maximu nós 10 to’o 12. Ró ne’e nia konstrusaun kofinansia hosi Governu Timor-Leste no Governu Repúblika Federál Alemaña.

Ró foun ne’e tuir planu katak sei substitui ró Nakroma, no nia iha kapasidade atu transporta ema liu 380.

Berlin-Ramelau nia prosesu konstrusaun atinje ona pursentu 85 (85%), no preve hela katak sei halo teste finál no aprovasaun téknika iha fulan jullu tinan ida ne’e iha Shangai, Xina, no sei entrega ba Governu Timor-Leste iha Setembru.

Iha serimónia lansamentu dahuluk Berlin-Ramelau ba tasi ne’e partisipa mós hosi Embaixadór Timor-Leste iha Xína Abrão dos Santos no Embaixadór Alemaña ba Xína.(ant)


NOTISIA RELEVANTE


Komentariu

CITIZEN JOURNALISM
x
error: