Ekonomia, Politika, Social

PM Xanana ho Seitor Privado Buka Solusaun Normaliza Presu Fos ba Problema 

PM Xanana ho Seitor Privado Buka Solusaun Normaliza Presu Fos ba Problema 

Smnewstl.com – Governu Timor-Leste kontinua realiza ekontru koordenasaun ho setór privadu sira hosi Camara Comersiu Industria Timor-Leste (CCI-TL) hala’o enkontru hodi buka solusaun normaliza presu foos ne’ebé faan karun iha merkadu Timor-Leste.

Enkontru koordenasaun ne’e lidera direita hosi Primeiru-Ministru, Kay Rala Xanana Gusmão ho prezensa Segundu Vise Primeiru-Ministru no Ministru Koordenadór Asuntu Rurál, Mariano Assanami, Ministru Estadu Prezidensia Konsellu Ministru, Agio Pereira, Ministru Komersiu Industuria, Filipus Nino Pereira, Ministra Finansas, Santina Cardoso, Parte Alfándega no Prezidente CCI-TL, Jorge Serreno no Vise Prezidente CCI-TL, Rui Castro.

Enkontru koordenasaun ne’e ko’aliu liu kona-ba desizaun Konsellu Ministrus ne’ebé antes ne’e aprova projetu dekretu-lei ne’ebé aprova medida intervensaun temporária ba estabilizasaun presu foos iha merkadu, liuhosi atribuisaun subsídiu pekuniáriu ba empreza importadora sira.

Diploma ida-ne’e determina mós konstituisaun stock suplementár ida ba seguransa foos, ho tonelada rihun 30, hodi rai iha armazein Sentru Lojístiku Nasionál (SLN), ne’ebé destina ba intervensaun sosiál iha situasaun emerjénsia, liuliu, inundasaun, katástrofe naturál, motivu sanitáriu sira, solidariedade sosiál no atu fornese ba empreza grosista sira (empreza sira ne’ebé fa’an ho kuantidade boot) karik presiza.

Presu foos importadu, ne’ebé fa’an iha armazeins empreza importadora sira nian no fa’an filafali ba konsumidór sira iha loja sira ne’ebé fa’an foos ho kuantidade uitoan-uitoan ne’ebé ema barak liu maka konsume, estabiliza ho valór 50 sentavus kada kg.

Benefisiárius husi medida ida-ne’e, empreza sira ne’ebé fa’an ho kuantidade boot ka operadór ekonómiku sira ne’ebé komprova, liuhusi kópia autentikada husi Autoridade Aduaneira, katak sira importa no simu ona kuantidade foos ho karaterístika ne’ebé define ona iha diploma ne’e, simu valór hamutuk dolar amerikanu 5 kada foos ho 25kg ne’ebé importa ka fa’an.

Implementasaun husi media ida-ne’e, ninia objetivu mak atu satisfás nesesidade alimentár populasaun sira nian ho folin ida ne’ebé asesivel liu, hodi kompensa empreza importadora sira husi folin importasaun nian no kria stock minimum hamutuk foos tonelada rihun 30 ba situasaun emerjénsia.

Períodu vijénsia husi medida ida-ne’e maka loron 180, hafoin diploma ne’e tama iha vigór, iha loron tuirmai husi ninia publikasaun. (Smnews)


NOTISIA RELEVANTE


Komentariu

CITIZEN JOURNALISM
x
error: