Edukasaun, Justica, Politika

Eleisoens Prezidensiais 2022: Saída maka Nasaun no Povu hein husi Prezidente-Repúblika foun?

Eleisoens Prezidensiais 2022: Saída maka Nasaun no Povu hein husi Prezidente-Repúblika foun?

Eleisoens Prezidensiais 2022:
Saída maka Nasaun no Povu hein husi Prezidente-Repúblika foun?

Hakerek Nain : Rojer Rafael Soares
We’en, Manatuto

Iha tinan 2022 nia laran, presizamente iha fulan marsu, tuir kalendáriu eleitoral, sei realiza eleisoens prezidensiais iha Repúblika Demokrẚtika Timor Leste. Momentu a’as liu ba Demokrasia no defeza ba konstituisaun ne’ebé akontese iha altura ne’ebé nasaun hasoru hela situasaun vulnerável iha aspetu ekonómiku no sosial, ne’ebé iha biban hanesan, agravadu liu tan ho impaktu husi kriji sanitária ne’ebé lao hela iha nível global.

Situasaun vulnerável atual ho ninia dezafiu oi-oin iha futuru, ne’ebé exije atitude no asaun konkreta foun husi Prezidente-Repúblika foun, hodi bele lori nasaun ba diresaun foun no diak liu, atu nasaun bele rekopera hikas ninia kredibilidade internẚsional no povu bele moris ho prosperidade no armonia. Ho pressuposto ida ne’e maka, kandidatus ba prezidensiais presiza mai ho perfil exelente no méritu.

Ora, konsidera katak Prezidente-Repúblika nudar orgaun ida husi orgauns suberania seluk ne’ebé hatur-an nudar orgaun supremu husi Estadu, Nia asumi papel boot tebes ne’ebé iha extrema importánsia ba povu no nasaun. Katak, kargu ida as liu iha sistema semiprezidensialista, ne’ebé hola parte iha estrutura importante husi sistema polítiku nasionál. Prezidente-Repúblika nudar reprezentante husi Repúblika Demokrẚtika Timor Leste.

Nudar hatur nanis ona iha konstituisaun, artigu 74º, Prezidente-Repúblika maka Xefe-Estadu, símbulu no garantia independénsia nasionál no unidade Estadu nian, no instituisaun demokrátika sira-nia funsionamentu regular, alem de sai mos nudar Komandante A’as liu Forsas Armadas nian. Kompete ba Prezidente-Repúblika papel nudar guardiaun ba konstituisaun, iha atu-ofisial investidura, wainhira Nia halo juramentu, hanesan tuir mai: ” Ha’u jura ba Maromak, ba Povu no ba ha’u-nia onra katak ha’u sei halo tuir loloos knaar ne’ebé ha’u simu, halo tuir no haruka halo tuir Lei-Inan no lei-oan sira no fó ha’u-nia kbiit no kapasidade tomak atu tuba-netik no hametin ukun an rasik no unidade nasaun nia “, konforme pontu 3, husi artigu 77, konstituisaun RDTL.

Ho baze iha konsiderasaun ba funsaun sira ne’ebé hatur ona iha Lei- Inan, Prezidente-Repúblika maka asume poder moderador no poder atu kontrola funsionamentu diak iha instituisoens demokrẚtikas país nian.

Agravamentu iha dezafius sosiais no ekonómikus kauzadus husi kriji sanitária, fraka kapasidade ne’ebé governu iha atu jere krijis sosiais graves, deskontentamentu husi sidadaun sira, exije, tuir hau nia hare, perfil husi kandidatus ba prezidensiais ne’ebé tenki iha duni kapasidade táknika-intelektual, dotadus ho prinsípius no valores, iha dedikasaun ba defeza ba ita nia konstituisaun RDTL.

To’o fulan ida ne’e nia rohan, kandidatus no kandidatas lubuk ida ona maka pronunsía sira nia interese no hakarak ba kandidatura ba prezidensiais. Interesadus ba kargu numeru um ne’ebé mai husi mistura entre jeraun foun no jerasaun tuan. Balun apoiadu husi partidus polítikus no movimentu síviku sira, nune’e mos kandidatus ne’ebé avansa sein apoiu husi parte ruma.

Iha palku polítiku nasionál, hahu mosu ona rumores kona-ba sé maka atu tula liman ba sé no sé maka atu sai padriñu ba sé, hodi bele raut votus iha prezidensiais ne’ebé atu mai.

Iha ámbitu polítiku partidáriu, partidu boot sira, exeptu KHUNTU, seidauk halo anúnsiu públiku kona-ba kandidatu ne’ebé partidu atu fo bensan no fo apoiu, molok tomada desizaun final global iha kongresu partidáriu. Relativamente pozisaun polítika CNRT nian kona-ba kandidatura prezidensiais, tuir hau nia hare, partidu sei fo apoiu eh nomeia kandidatu/a ida ho baze iha konsiderasaun ba konjuntu husi rekejitus no elementus ne’ebé garante kumprimentu diak husi kargu nudar prezidente-Repúbliku ida, liu-liu iha funsaun fundamental sira iha ámbitu repozisaun ordem konstitusional hodi fo solusaun douradora ba kriji polítika, ekonómika no sosial no garante duni estabilidade polítika iha vida demokrátika país nian.

Iha kontextu ida ne’e, Timor Leste presiza Prezidente-Repúblika ida ho prinsípiu no valores, ho sentidu responsabilidade, independénsia, imparcialidade no preokupadu ho vida nasionál. Timor Leste presiza Prezidente-Repúblika ida ne’ebé la ivolve iha exersísiu poder exekutivu, maibe Prezidente-Repúblika ida ne’ebé sai fererénsia nasionál, interesadu no preokupadu ho vida polítika nasionál, hodi garante funsionamentu normal husi instituisaoens demokrátikas no promosaun ba volores konstitusionais. Além de poder sira ne’ebé rekoñesidu ona iha konstituisaun RDTL, Prezidente-Repúblika mos presiza promove, ho forma positiva, solidariedade no kooperasaun entre orgaun soberania sira.

Nune’e, Prezidente-Repúblika ba períudu tinan lima mai, 2022-2027, tuir hau nia opiniaun, sidadaun eh sidadan ida ne’ebé prienxe rekejitus no mai ho perfil ne’ebé bele responde ba exijénsias no responsabilidade husi kargu nudar Prezidente-Repúblika, maibe importante liu tenki iha karakter umanista, hodi valoriza sidadaun sira hotu, sein exesaun, ne’ebé preokupadu ho bem-komum, promotor ba diálogu no konsiliasaun nudar meius atu supera diverjénsia sira.

Prezidende ida ne’ebé iha experiénsia klean iha asuntu governasaun, laos deit iha planu nasionál, maibe mos iha planu internasional.

Prezidente ida ne’ebé domina ho avontade lian ofisial sira no mos lian ne’ebé uza iha fórum internasional sira.

Prezidente ida ba timoroan hotu!

Rojer Rafael Soares
We’en, Manatuto


NOTISIA RELEVANTE


Komentariu

CITIZEN JOURNALISM
x
error: