Geral

Dom Basílio Nia Isin Mate Halo’ot Ona Iha Igreza Katedral Baucau

Dom Basílio Nia Isin Mate Halo’ot Ona Iha Igreza Katedral Baucau

Smnewstl 04-11-2021 (Dili) – Sarani no povu Timor-Leste, kinta-feira ne’e, halot ona kadavél Dom Basílio do Nascimento iha Igreja Katedral Baucau.

Molok halo’ot, Bispu Dioseze Maliana, Dom Norberto do Amaral ho Arsebiopu Arkidioseze Dili, Dom Virgílio do Carmo da Silva ho na’i lulik sira, selebra uluk missa rekuém, no fó bensa kaixaun, no entrega lulik husi uma mane Dom Basílio nian bá vagáriu Baucau.

Partisipa iha missaun rekuém no serimónia funeral ne’e, Líder Nasionál, Líder Órgaun Soberania, Membru Governu no Membru Parlamentu, Líder Konfisaun Relijiozu srani no seluk tan.

Primeiru-Ministru (PM), Taur Matan Ruak konsidera, destino ho istória hili Dom Basílio do Nascimento hanesan líder protagonista ezemplár husi igreja katólika nian bá luta libertasaun pátria Timor-Leste nian.

PM Taur hatutan, bainhira Dom Basílio fila mia Timor-Leste, simu knaar importante iha estrutura Igreja Katólika, sempre hatudu koragem hodi denunsia hahalok at, kontra opressaun, a favor da dignidade humana no direitu povu no nasaun liu-liu bá autodeterminasaun no independénsia, iha 30 de Agosto de 1999.

Xefe Ezekutivu ne’e afirma, Dom Basílio ema ne’ebé matenek, tanba hatene utiliza ninia podér hanesan vigáriu, administradór apostóliku inklui Bispu Septimunisia hodi influénsia dalan bá akontesimentu sira iha periódu ne’ebé difísil iha istória Timor nian ne’ebé mosu antes konsulta popular bá ukun rasik-aan Timor-Leste nian.

“Destinu ho história hili Dom Basílio do Nascimento hanesan protagonista exemplar husi Igreja Katólika ba luta ba libertasaun nasionál. Assume mós papel importante ida iha frente klandestina, promove ligasaun entre rezisténsia armada ho komunidade internasional, iha momentu sira ne’ebé presiza hodi koordena esforsu no mobiliza vontades iha mundu a favor ita nia Povo no ita nia rain,” dehan PM Taur iha diskursu, bainhira partisipa iha serimónia funerál Dom Basílio do Nascimento niani ha igreja katedrál Baucau, kinta ne’e.

Desde fila mai Timor, PM Taur haktuir, Dom Basílio nunka lakon esforsu atu hasoru frente armada sira iha tinan 1994, maibé la konsege, nune’e iha tinan 1995, eis deputadu Abeto Espíritu Santo lori Dom Basílio bá hasoru malu ho Komandante David Alex Daitula hodi ko’alia kona-ba nia kandidatura atu sai Bispu no mós situasaun iha Baucau.

Knar importante seluk ne’ebé Dom Basílio assume maka, depois de rezultadu referénsia ne’ebé fó vaitória bá opsaun independénsia, nia halo esforsu atu salva ema-nia vida no evita destruisaun sira iha Baucau.

“Depois de anúnsiu rezultadus referendo nian, ne’ebé fo vitória ba opsaun independência, esforsa-an atu salva ema nia vida no mós buka evita destruisaun Diocese Baucau ne’ebé Dom Basílio rasik hanesan Bispu,” konta PM Taur.

Saudosu Amu Bispu Dom Basílio reprezenta no simboliza espíritu no vontade Timoroan sira-nian, hodi luta ba buat ne’ebé la los, enfrenta dezafius no difikuldades hodi buka diálogu no entendimentu, ho buka solusaun ba konflitu sira, la ta’uk no la ses ba risku no konsekuénsias ba nia vida rasik.

“Ba buat sira ne’e hotu mak sai motivu no razaun atu ita hatudu ita-nia gratidaun no rekoñesimentu hodi valoriza fazes oi-oin husi vida eróika no altruista saudosu Amu Bispu Dom Basílio hanesan Pastor da Igreja, líder relijioso, membru rezistência no hanesan símbolu nasionál ba liberdade povo ida ne’e nian. Valorizasaun no rekoñesimentu ne’ebé konsagra ona ho título póstumo husi condecoração Ordem de Timor-Leste, ne’ebé concede husi Sua Excelência Prezidente da Repúblika Timor-Leste,” subliñia PM.

Entretantu, Amu bispu D. Basílio simu ordenasaun saserdotál iha loron 26, fulan-juñu tinan 1977, iha Évora, Portugál. Hafoin nia ordenasaun saserdotál, nia ba Paris, iha Fransa, serbisu iha asisténsia relijioza ba imigrante sira. Nia hela iha Paris to’o tinan 1982 no durante períodu ida-ne’e nia konklui ona Lisensiatura iha Teolojia Pastorál no Katekeze iha Institutu Katóliku Paris nian no hetan ona diploma Literatura no Lian Franseza nian.

Iha tinan 1982, fila hikas ba Évora, iha ne’ebé nia sai hanesan responsavel ba parókia Cano no Casa Branca, iha Sousel, no parókia Santa Vitória do Ameixial, iha estremoz.

Iha Évora, Dom Basílio hetan mos nomeasaun nu’udar membru husi ekipa formadora presemináriu Vila-Viçosa, Arquidiocese Évora nian. Nia mós sai manorin teologia-pastorál iha Institutu Superiór Teolojia, diretór espirituál Semináriu Maiór Nosa Señora Purifikasaun, iha Évora, no sai mós hanesan responsavel diosezanu iha sekretariadu pastorál vokasaun sira nian.

Amu Bispu Dom Basílio fila mai Timor-Leste iha fulan-outubru tinan 1994, iha ne’ebé simu nomeasaun nu’udar vigáriu parokiál Parókia Nosa Señora Rozáriu Fátima, iha Ainaro. Iha fulan-dezembru tinan 1995, hetan nomeasaun nu’udar vigáriu episkopál ba asuntu pastorál sira dioseze Dili nian.

Iha loron 30 fulan-novembru tinan 1996, Papa João Paulo II nomeia nia nu’udar Administradór Apostóliku Baucau no Bispu Septimunicia. Dom Basílio simu pose iha Dioseze Baucau iha loron 19 fulan-marsu tinan 1997, iha festa Saun José. Iha serimónia ne’e, Núnsiu Apostóliku iha Jakarta, monseñór Pietro Sambi mós akompaña nia.

Tuir fali, nia nomeia nu’udar Administradór Apostóliku Dioseze Dili nian, kargu ne’ebé nia okupa entre loron 26 fulan-novembru tinan 2002 to’o loron 27 fulan-fevereiru tinan 2004.

Iha loron 6 fulan-marsu tinan 2004, Dom Basílio simu nomeasaun nu’udar Bispu Dioseze Baucau, husi Papa João Paulo II.

Iha loron 7 fulan-dezembru tinan 1999, D. Basílio do Nascimento simu distinsaun grau de Grã-Krús Ordem Liberdade, husi Portugál.(ant)


NOTISIA RELEVANTE


Komentariu

CITIZEN JOURNALISM
x
error: