Dezenvolvimento no Infrasturtura, Ekonomia, Social

ANAS Realiza Komferénsia Hodi Identifika Dezafius Implementasaun BESI

ANAS Realiza Komferénsia Hodi Identifika Dezafius Implementasaun BESI

Smnewstl.com 10-12-21(Dili) – Autoridade Nasionál Água no Saneamentu (ANAS) realiza komferénsia naisonál hamutuk ho sosiedade sivíl, akadémiku autoridade lokál sira hodi halo diskusaun atu identifika dezafius sira-ne’ebé durante ne’e prejudika implementasaun programa Bee no Saneamentu Ijiene (BESI) iha Timor-Leste.

Ministru Obras Públikas (MOP), Salvador Pires konsidera, komferénsia ne’e importante tebes atu bele fhe hanoin hamutuk hamutuk ho parseiru dezenvolvimentu sira hodi identifika dezafius no mós esforsu governu nian, nune’e kontribui bá dezenvolvimentu setór BESI iha Timor-Leste.

Governante ne’e hatutan, governu hotu-hotu iha vizaun di’ak ne’ebé halo esforsu tomak hakarak atu dezenvolve setór BESI, maibé seidauk másimu atu fornese bee no saneamentu báziku bá komunidade sira, tanba iha birokrasia ne’ebé barak hodi difikulta tiha programa refere.

“Ha´u hakarak komesa uluk ho vizaun. Governu hotu-hotu nia hakarak atu dezenvolve setór ida-ne´e, ita-boot haree esforsu sira governu anteriór halo, maibé esforsu sira-ne´e seidauk másimu konsolidade bá to’o mehi ne’ebé ita hakarak fornesimentu servisu bee no saenamentu báziku ne’ebé sustentável,” dehan Ministru Obras Públikas, Salvador Pires, hafoin halo abertura komferénsia ne’e iha salaun CNE, Dili, sesta ne’e.

Iha tinan 2016, liu husi mandatu VI Governu Konstitusionál, kompremetidu bá Nasoens Unidas katak, Timor-Leste hakarak atinji meta Objetivu Dezenvolvimentu Sustentável (ODS) númeru 6 atu fornese Bee-moos no saneamentu ne’ebé sufisiente bá komunidade sira.

Maibé realidade la konsege, tanba prosesu birokrasia impasse polítika mak impede tiha implementa BESI bá komunidade sira.

Nune’e, oitavu governu konstitusionál governu liu husi MOP halo reforma institusionál hodi transforma tiha Diresaun Jerál Água no Saneamentu (DGAS) bá empreza públika, nuneé bele fó autonomia finanseira atu bele dezevolve rasik sira-nia programa hodi habadak sistema birokrasia ne’e.

“Pur-ezemplua atu promove projetu ida sé ho impasse polítika ne’ebé akontese beibeik iha ita-nia rain, ita la konsege kuandu orsamentu iha kapitál menór laiha. Alem de ne’e, atu promove de’it projetu fíziku ho sistema agora mak ita iha, ita-nia birokrasia ne’ebé mak iha, atu promove de’it projetu ne’e tenki iha lai verifikasaun husi ADN, depois foin lori fali mai liña ministeriál atu halo tenderizasaun,” dehan nia.

Sorin seluk, Representante Banku Dezenvolvimentu Aziátiku (ADB), Tiago Ribeiro hateten, ADB servisu hamutuk ho governu Timor-Leste hodi hadi’a sistema bee-moos dezde tinan 2007.

Tanba ne’e, iha tinan 2021 ADB ho governu Timor-Leste mós asina ona akórdu bá projetu dala-tolu ho milliaun $ 50.

“Ida-ne’e Timor-Leste nia primeiru impréstimu iha setór bee, projetu ne’e sei estabelese sistame abastesimentu bee no saneamentu ne’ebé seguru asessível no sustentável bá populasaun kuaze 62 mill ne’ebé hela iha sidade Lospalos, Viqueque no Same,” dehan Tiago.

Nia hatutan, projetu refere mós sei finansia reabilitasaun sistema distribuisaun no mós halo espansaun iha keda distribuisaun nian.

Nune’e mós, Reprezentante UNICEF iha Timor-Leste, Bilal Aurang Zeb Durrani reforsa, estabelesimentu ANAS ne’e marka importante tebes iha setór BESI iha Timor-Leste liu-liu iha difinisaun ambiente.

“Ne’e implementa di’ak, bainhira exelénsia ita-boot (Ministru Salvador-read) estabelese ona Bee Timor-Leste mak konsentra bá servisu, durante periódu badak nia laran, ita haree ona komprimísiu boot profisionalízmu no dedikasaun husi ANAS hodi lidera setór BESI,” dehan nia.

Bilal Durrani afirma, komferénsia ne’e nu’udar oportunidade ida bá UNICEF hodi alínea sira-nia aan hanesan parseiru dezenvolvimentu ho esforsu foun atu lori Timor-Leste bá kumprimeiru bá metas ODS 2011 to’o 2030.(ant)


NOTISIA RELEVANTE


Komentariu

CITIZEN JOURNALISM
x
error: